Fyzika vo Futurame

Profily všestrannosti

O fyzike vo Futurame s Davidom X. Cohenom

V epizóde Bender’s Big Score profesor Farnsworth sa zamýšľa nad cestovaním v čase bez vzniku paradoxov. „Táto rovnica o paradoxoch je podľa môjho názoru neriešiteľná“ hovorí ukazujúc na rovnicu E= 9.87sin(2B)-7.53cos(B)-1.5sin(B) napísanú na tabuli. „To znamená že cestovanie v čase je nemožné. Ale nedarí sa mi to dokázať“.

Vďaka pomoci „pohodových“ basketbalových matematikov Harlem Globetrotters, ktorí použijú variácie parametrov a rozpracujú Wronskiho metódu riešenia diferenciálnych rovníc, profesorovo tvrdenie je rýchlo vyvrátené. Avšak s výstrahou, že cestovaním v čase môže veľmi ľahko prísť k trhlinám v kauzalite.

Možný katastrofický scenár vo vesmíre Futuramy je predmetom veľkého záujmu Davida X. Cohena, výkonného producenta a hlavného scenáristu Futuramy a tiež bývalého scenáristu a producenta Simpsonovcov. Cohen má bakalársky titul  z fyziky z Harvardu a magisterský titul z informatiky z Berkeley a nebojí sa ich použiť.

So všadeprítomnou oddanosťou fyzike spolu s ďalšími scenáristami so základmi aplikovanej matematiky, elektrického inžinierstva, informatiky a chémie, Cohen zakaždým hľadá priestor v príbehoch, kde môže zapracovať interné vtipy týkajúce sa vedy a technológií. Je nesmierne hrdý na fact, že Futurama je „jedna z mála šou, kam môžu zapracovať  aj vtip pre absolventov vysokých škôl v odbore fyzika. V animovanom seriály máte oveľa väčší priestor pre tieto veci. V hraných seriáloch je trochu náročnejšie vložiť vznášajúcu sa holografickú rovnicu“ hovorí Cohen.

Jeho skryté prejavy úcty k matematike slúžia skôr pre ich vlastné potešenie a zábavu. Jednou z jeho obľúbených utajených prejavov bola narážka na Fermatovu Poslednú vetu v epizode Simpsonovcov Homer. Pre zábavu si napísal počítačový program  na nájdenie chyby v tejto vete a našiel prípady, ktoré sa nedali overiťštandartným 8-bitovým kalkulátorom.

Ale mal som pocit, že to viem urobiť aj lepšie vraví Cohen. A preto do inej epizódy vložil ďalšiu rovnicu, ktorá poopravila odpoveď o jedno desatinné miesto. I keď sa to opakovalo, on mal skrátka pocit, že to musí urobiť. „Musel som sa skrátka prekonať“ pripúšťa Cohen.

Jeho záujem o vedu ho natoľko pohlcuje, že po každej epizóde, kde sa nachádzajú určité narážky na vedu, trávi hodiny surfovaním po internete a hľadá odozvy fanúšikov na tieto narážky.

Napriek jeho vášni „zakopávať poklady fyziky“ do jednotlivých epizód, už dávnejšie sa rozhodol, že prím v jednotlivých epizódach budú hrať najmä príbeh a humor, vedecké narážky budú až druhoradé. Aj napriek veľkému obdivu, ktorý k vede prechováva, rozhodol sa, že zábava je prvoradá. To občas znamená aj nutnosť prispôsobovať si prírodné zákony, ale ako Cohen vraví: „snažíme sa podať vysvetlenia, ktoré pobavia aj vedeckú časť publika, aj keď je to úplne vymyslené.

Na príklad, keďže v show potrebujú postavy cestovať rýchlejšie ako svetlo, do jednej epizódy vložili poznámku, že v skutočnosti necestujú rýchlejšie ako svetlo, ale vedci rýchlosť svetla len zvýšili. „Aspoň teda priznávame, že vieme že nemáme pravdu.“

Fanúšikom to však očividne nevadí, keďže vedia že sledujú komediálny seriál. „Vďaka tomu máme viac možností si prispôsobovať pravidlá vesmíru a času“ vraví Cohen. „Prejavujeme zdravý rešpekt a záujem o vedu, preto si myslím, že je to v poriadku, ak nepodávame určité veci s vedeckou presnosťou. Navyše vedecká časť publika sa naučila hodiť “uterák do ringu“(pozn. vzdať sa) z času na čas.“

Cohen od malička vedel, že sa chce venovať vede, k čomu ho viedli obaja jeho rodičia biológovia. „Biológia teda bol vedný odbor, ktorý by sa mohol stať predmetom môjho záujmu“. Avšak nakoľko bol vždy priťahovaný matematikou, fyzikou a IT, priznáva že rozhodnutie venovať sa štúdiu fyziky na vysokej škole bol aj istým spôsobom pokus o „patetická forma vzdoru voči mojim rodičom.“

Okrem záujmu o vedu, prejavoval sa u neho aj komediálny talent. Stal sa prezidentom Harvard Lampoon (Harvardský hanopis :-D) V čase ukončovania štúdia už veľká časť jeho priateľov mala namierené do Hollywoodu uplatniť svoj komediálny talent. Naopak Cohen sa rozhodol riadne ukončiť vysokoškolské štúdium.

V čase ukončovania magisterského štúdia sa dostal do mŕtveho bodu vo svojom výskume, a tak prišla nevyhnutné hľadanie nového uplatnenia. Práve vtedy u neho vyhralo písanie komediálnych príbehov.

Preto Cohan začal písať scenáre, ktoré rozposlal viacerým televíznym staniciam. Úplnou náhodou sa jeden zo scenárov dostal do rúk Mika Judge-a, tvorcu animovaných show ako Beavis and Butthead a King of the Hill, ktorý v tom čase hľadal nejakých “lacných scénaristov“. Skôr ako sa Cohen nazdal, stal sa z neho scénarista raných dielov seriálu Beavis and Butthead, a v roku 1993 sa pridal personálu okolo seriálu The Simpsons, kde zotrval až do roku 1998, kedy spolu s Groeningom začal pracovať na Futurame.

Ako výkonný producent seriálu Futurama, Cohen považuje za svoju hlavnú prioritu pri tvorbe seriálu byť hlavným scénaristom a tak sa podieľa na každej epizóde od jej zrodu, cez dospievanie až kým nedorastie do dospelosti ako hotový produkt pripravený na animáciu. Trvá to viac ako 8 mesiacov pripraviť jedinú epizódu Futuramy od momentu, kedy je scenár dokončený až po dobu kedy je epizóda konečne pripravená na odvysielanie.

Napriek faktu, že do seriálu vtesnáva rôzne vedecké odkazy, Cohen si stále nie je istý, či jeho voľba  fyziky bola tou správnou v jeho ceste za kariérou. Hovoriac vedeckým jazykom: stále nemôže prísť k určitým konečným záverom, pretože „jeho experiment stále nie je ukončený úspešne zvládnutím každého predmetu.“ Napriek tomu priznáva, že toto štúdium mu celkom určite pomohlo - „Cítim, že som bol nútený tvrdo pracovať, myslieť rýchlo a logicky, a tiež pochopiť celému procesu, ktorý stojí za správnou odpoveďou. A toto sa Vám zíde, nech už robíte čokoľvek.“

Nové epizódy Futuramy sa očakávajú tento rok. V APS news Cohen odhaľuje po prvý krát, že v 10tej epizóde nadchádzajúcej série, pracovne nazvanej “The Prisoner of Benda“ teorém založený na skupinovej teórii bola špeciálne napísaná (a aj dokázaná!) členom štábu matematikom Kenom Keelerom, PhD. Na vysvetlenie dejovej zápletky. Cohen sa chichoce na tej irónii: jeho pravidlo televíznej zábavy je, že požiadavka zaujímavosti a zábavnosti prevyšuje nad vedeckosťou, ale v tomto konkrétnom prípade matematický teorém bol napísaný čisto v záujme zábavy.

A ľutuje Cohen niečo? „To čo robím nemá nič spoločné s fyzikou či IT. Veľmi rád by som mal dva životy, kde v jednom z nich by som bol fyzik. Takže určite sú veci, ktoré ľutujem. Veda je určite dôležitejšia než to, čo robíme my. Avšak aj táto práca ma napĺňa sebauspokojením.“

„Jedna vec, ktorá ma trápi je, že ak účelne uvádzame nepravé vedecké fakty v mene zábavy, diváci to môžu použiť proti nám. My však máme skutočný rešpekt pre vedu a snažíme sa, ak je to možné, pozdvihnúť úroveň diskusie o vede v televízii. I keď občas neuspejeme, dúfam, že ľudia oceňujú našu snahu a zároveň sa dopredu ospravedlňujem za naše prešľapy v budúcnosti, pretože som si istý že do budúcna ich bude ešte mnoho. Snáď ale zábavných.“

Prevzaté z aps.org